Vonku sa naplno prejavuje jar v celej svojej kráse a kvety ovocných stromov rozvoniavajú vzduchom. Čoskoro dozrejú čerešne, neskôr aj iné ovocie a my si na nich pochutnáme s dobrým pocitom, že robíme niečo pre svoje zdravie, nielen pre chuť. Avšak dnes vám chcem predstaviť ovocie, ktoré som si obľúbila pre jeho jedinečnú arómu, ľahkosť na jazyku a osviežujúcu dužinu - vážení, mám jednoducho vášeň pre bobule. Zlatú baňu fytochemických látok. pokračovanie článku
Dážď je boží dar po horúčave, suchu. Váž si ho! Je nádhera hľadieť naň. pokračovanie článku
Pravda odveká. Pravda oprášená v tejto dobe viac ako kedykoľvek predtým. Priznajme si - sme len obyčajní egoisti. Smutné? Prečo? Veď aspoň v niečom sa každý stará sám o seba. pokračovanie článku
Keď som dnes kráčala po chodníku a od hlavného školského vchodu mi chýbalo len zopár desiatok metrov, pozrela som sa na tú budovu. Nezainteresovaný by povedal - čistý funkcionalizmus, ošarpaná, na prvý pohľad ničím nezaujímavá budova. Ale keď sa teraz, po 4 rokoch, zahľadím na tie múry a okná, zrazu ma premkne zvláštny pocit. Nostalgia? Neznášam sentimentálnosť. Nie, necítim nostalgiu. Ja som sa totiž práve do tejto školy jednoducho - z a m i l o v a l a. pokračovanie článku
Štvrtok popoludní. Konečne škola skončila, som už doma. Pozdravím sa babičke v kuchyni, starému otcovi v obývačke. Vojdem do svojej izby. Sotva zo seba zhodím kabát, zapnem ten magický gombík na "bedni". Konečne si oddýchnem. Nasadím slúchadlá, zapnem si na youtube nejakú dobrú music. A potom - potom sa bleskovou rýchlosťou prihlásim do Siete....takto vyzerali moje popoludnia celé mesiace, možno roky. Až kým som si nepovedala - d o s ť. pokračovanie článku
Dnes som kráčala po chodníku. Ja viem, to je ale prekvapenie, však....pohybovala som sa však viac v tom vlastnom svete, ako v tom, ktorý je podľa väčšiny reálny. Zauzlenú do neprehľadnej spleti myšlienok ma zrazu zarazila jedna vec - prečo ľudia pri chôdzi pozerajú do zeme?.....A ozaj - veď aj ja sama som pristihla moje unavené oči, ako bez iskry, len tak zľahka, naprázdno, hľadia na..na asfalt??...... No teda, pomyslela som si, už som ako všetci ostatní. Ale veď je slnečný deň, belasé nebo, tak prečo vidím toľké bezduché očiská hľadiace iba do zeme?.........A prečo sa vlastne zaradzujem medzi nich??....Nie. Ja budem hľadieť pred seba. Priamo.S otvorenými očami. Otvorenými. pokračovanie článku
Bola práve sobota. Už od rána sa zvonka ozývali detské výkriky, údery tvrdých snehových gúľ na chátrajúce okná prízemných bytov, hlasné mašiny na posypovanie deravých, vybielených ciest a ešte mnoho iného, čo sa vonku dialo. pokračovanie článku
„Aký vzácny a úžasný je ten moment, keď si uvedomíme, že sme našli priateľa“ (William Rotsler). Myslím, že niet krajších slov, ktoré by dokázali opísať hodnotu a jedinečnosť tak hodnotného ľudského citu. Som presvedčená, že jeho nedostatok človeka čoraz viac ponára do víru ničivej samoty, z ktorého ho môže vytiahnuť jedine pevná ruka. Tá dlaň by mala patriť človeku, ktorému na tom topiacom sa skutočne záleží. A ak takého človeka nájdete, už ho nepusťte. Pravdepodobne ste našli priateľa. pokračovanie článku
Aj keď nie som práve najvhodnejšia adeptka na sväticu, aj tak som nikdy presne nerozumela mojim rovesníkom, pre ktorých jediný svetlý bod na konci tunela zvaného pracovný týždeň predstavoval nevyhnutný piatkový útek z reality, samozrejme za prítomnosti rôznych destilátov. Povedzme, že v našich podmienkach (a určite nielen v našich) je to bežné (ale nie normálne- aj keď je to relatvny pojem), ale ak sa k tomu pridá absolútny nezáujem o školu, drogy, či záznam v trestnom registri, tak myslím, že tu už nejde ani tak o chybu mladej krvi. Tam niekde, na samom začiatku takéhoto spádu, boli zanedbávajúci rodičia -jeden zo 4 základných typov výchovy. pokračovanie článku
"Čo sa nám treba učiť na nosku?"-tak to je moja už tradičná otázka pondelkového dopoludnia v škole (áno, viem, že je to nespisovné, ale viete - aspoň vám ľudia rozumejú). Väčšinou dostanem znepokojujúcu odpoveď, ktorá ma dokáže akoby mihnutím čarovného prútika zbaviť ideálnej predstavy voľného večera bez kníh (a samozrejme, so sociálnou sieťou). Ale niekedy ma ani to nevyvedie z miery. Veď čo je to 15 strán z práva na jeden test oproti 150 stranám na jednu skúšku na výške (možno aj viac, ale nikto sa odtiaľ ešte nevrátil, aby ma varoval)...A tak si začínam listovať a ukladať na pamäťový disk v pevnej nádeji, že ma čakajú prinajmenšom podobné otázky ako v termíne, keď som sa z dosiaľ nevysvetliteľných príčin nemohla dostaviť...ale moja náuka o mojej spoločnosti mi toto chýbanie určite odpustí. Veď vie, že ju mám najradšej... pokračovanie článku
Prednedávnom sme v triede hlasovali za konečnú podobu nášho oznamka - malej kartičky, ktorá by nás mala charakterizovať ako originálny 28-členný celok. Ako to iste poznáte, staré známe 100 ľudí - 100 chutí nezostalo pred prahom našej "chyže 4.A", a v celej paráde sa to ukázalo na dohadovaní sa o podobu tak potrebnej papierovej vecičky. Každý mal svoju predstavu - niekto ju bojovne presadzoval, iný si ju radšej nechal pre seba. Každopádne, pri poslednom (teda, mysleli sme, že to bolo posledné) hlasovaní sa zopár (a bolo ich viac ako si predstavujete pod slovom "zopár") spolužiakov rozhodlo, že sa prikloní k názoru väčšiny. Veď predsa načo vyvolávať oheň na streche, dobre urobili, poviete si. Ale na druhej strane, svoje návrhy buď nikomu neukázali, alebo (čo čisto subjektívne považujem za oveľa horšie) im to bolo jedno. Prispôsobili sa tomu, čo bolo v záujme väčšiny. Tak vážení, toto je konformita! pokračovanie článku
Jej jediná túžba pokračovanie článku
Pospevujem si v síce pomalej, ale zato poriadne chytľavej skladbe Video games od Lany del Rey, mojej obľúbenej umelkyne. Aspoň kým sa mi to nezunuje...pustím si to a opäť počujem: living for the fame...a potom si spomeniem na všetky tie populárne shows v posledných rokoch,kde sláva predstavuje vrchol celoživotného úsilia. Je mi do smiechu. pokračovanie článku
Pozrela som do kalendára...a nemohla som uveriť. 29....december...a už je to tu zas, pomyslela som si. O zopár nudných dní odbije polnoc, a s ňou sa ukončí jeden cyklus 365 dní s poradovým číslom 2011. Opäť budeme bujaro oslavovať príchod niečoho nového, neznámeho, nepoznaného. Sľúbime si, že odteraz začneme nanovo. Nie, neodsudzujem tých ľudí, sama nim patrím. Jedine s tým rozdielom, že ja začínam nanovo každý deň... pokračovanie článku
Nepíšem články pre diskusie, ale pre ne samotné.Za tým, o čom píšem, si stojím. Nevadí mi, ak sa nikomu nepáčia - veď nie som novinárka. A hrošiu kožu mám hrubšiu ako by si ktokoľvek mohol myslieť :-)
ludka.kostelnikova
ludkakostelnikovagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
